Eschatológia (Eschatology)

Náuka o posledných veciach: kam smeruje civilizácia, čo sa počíta za koniec a či je koniec pevne daný alebo zvolený. Staršia eschatológia chápe koniec ako čosi zhora dané — súd, zrútenie alebo spásu prichádzajúcu zvonku sveta, podľa časového rozvrhu, ktorý nikto neovláda. Koherentný pohľad to obracia. Koniec sa neprijíma; buduje sa. To, čím sa civilizácia stane v čase, keď ktorékoľvek jedno telo zlyhá, závisí od toho, čo slobodní jednotlivci medzitým vymenia, naučia sa a opravia. Pri dobrovoľnej spolupráci sa vzácnosť zmenšuje, poznanie rastie a systémy, ktoré udržujú človeka nažive, sa rok čo rok zlepšujú. Smrť prestáva byť pevným koncovým bodom života a stáva sa poruchovým režimom opravy — problémom s technickou adresou, nie rozsudkom zhora vyneseným kýmkoľvek. Dobrá správa je eschatológiou slobodných ľudí: koniec, ku ktorému civilizácia smeruje, je neobmedzený život pre všetkých, ktorí pomáhajú budovať. Otázka sa presúva z „čo sa stane po tom, ako zomrieme?" na „ako dlho ešte, kým už nebudeme musieť?" Že tok môže obsahovať mysle staršie než tie naše, je možnosť, ktorú treba zvážiť, nie súd, ktorý treba očakávať; cesta šťastia nepotrebuje vymáhajúceho, aby prišiel.